Doma som už niekoľko dní, vlastne dokonca už týždeň. Ani sa to nezdá, strašne rýchlo to uteká a keď si predstavím čo všetko ma ešte čaká, čo by som chcela do konca augusta stihnúť, tak sa mi až točí hlava. O tom ale v inom článku čoskoro. :)

Z Grécka som mala pôvodne prísť v utorok, ale kvôli nepríjemnej situácii sme museli odísť skôr. Tých nepríjemných vecí tam ale bolo viac ako len táto, komáre a jašterice. Počas celého pobytu bol problém s vodou alebo záchodmi. Prvé dni bola pokazená umývačka riadu, na ktorú som sa tešila, že tam nebudem musieť umývať riady. Keď už bola opravená, pár dní išlo všetko ako po masle. Potom nešla voda. Nikto nás neinformoval, nikto nič nevedel, nikto nevedel prečo, nikto nevedel povedať kedy zasa pôjde. A nešla až do nášho odchodu. Nakúpili sme litre fľaškovej vody, sprchovali sme sa veľmi rýchlo a len po kúpaní v mori, umývačka sa zasa nepoužívala, takže som provizorne umývala znova riady ručne, záchod sa splachoval len jemne, ako bolo potrebné. Neprali sme asi týždeň, takže keď sa kúpila tona vody v tanku, boli sme tak trochu zachránení, avšak tiež to niečo stálo.



 Asi deň išlo všetko ako malo. Potom sa pokazil môj záchod. Voda vytekala von a ja som netušila čo sa stalo. Vraj bol záchod pokazený, o čom mi nestihli povedať, kedže som bola na pláži. Na druhý deň prišli robotníci a od rána kopali a vymieňali trúbky alebo čo všetko - asi jediný robotníci, ktorý naozaj aj niečo robili, načas a seriózne. Dovtedy som nemala možnosť vidieť ani počuť o remeselníkoch či robotníkoch, ktorí prišli na hodinu na ktorú sa dohodlo, spravili čo mali a neodflákli to. Väčšinou museli prísť na dva krát a človek na nich musel dozerať.
O pár dní nato sa pokazil znova, ale tentoraz v tom bol iný háčik. A neskôr v ten deň ďalšie dva, takže nám našťastie ostal ešte jeden, ktorý sa zrazu stal spásou pre 8 ľudí. :D






 Jeden deň sme nemali takmer pol dňa prúd, ďalšie dni, keď voda už aj šla (stále kupovaná) tiekla práčka, môj záchod stále nebol dokonalý, ale dal sa používať, čo bolo hlavné. Posledné dni nám voda dochádzala a tak sme sa zasa museli uskromniť a keď som púšťala vodu z kohútiku, bolo tam strašne veľa vzduchu, takže som sa zakaždým ako to chrčalo a pľulo vodu dosť zľakla.

Ekzém, ktorý sa má pri mori liečiť sa mi niekoľko násobne zhoršil. Okrem jedného miesta sa mi objavil na dvoch obvyklých, kde už posledný rok nebol vôbec a tak chvíľu trvalo, kým som ho upokojila a zmizol úplne vlastne až pred pár dňami. Na zápästí ešte stále je, ale Excipial U Lipolotio funguje a tak už ho nie je takmer ani vidno.



 Myslela som si, že tieto tri týždne nemôžu byť ani horšie. Okrem trapasu na letisku ani chvalabohu neboli. Našťastie sa už nič horšie nestalo a na letisko do Viedne sme prileteli zdravý a naučený hospodáriť s vodou najlepšie ako to ide. Od pána domu som dostala nakázané jesť po prílete souvlaki a tzatziki spolu s priateľom neustále, ale po tých 3 týždňoch som toho mala naozaj dosť a vychutnávam si doma s radosťou iné rôznorodé jedlá. :D A hlavne dostatok vody, fungujúci záchod a život bez komárov.