Ahojte, ako jeden z ďalších článkov, ktoré mám pre vás pripravené je tento znova jeden z výletu, na ktorom som bola s rodinou. Tato mal dovolenku tak sme to ešte využili a vybrali sa niekam spolu. Druhý krát sme si vybrali znova niečo na Slovensku. V minulosti sme totiž moc po Slovensku necestovali a už vôbec nie po horách či zámkoch, ak sme chodili tak iba k moru alebo sme boli väčšinou iba doma. Iba cez zimu sme sa dostali k horám. 

Tento rok som dovolenku vybavovala ja. V jeden večer som vybrala miesta, kam sa chcem ísť pozrieť, kedže som sa tam doteraz ešte nedostala a kto vie,kedy by som sa tam dostala. Určite by som tam raz dotiahla môjho, ale kto vie ako dlho by to trvalo. :D Prvý krát som vybavovala ubtovanie, čo dopadlo dobre, pretože penzión bol útulný a bol tam dokonca aj bazén, kde sme sa mohli hodiť. Ak by ale nebolo zima, že? :D Aj tak sme sa tam na 10 minút schovali. 

Už z nadpisu viete, ktoré tri miesta sme navštívili a nižšie vás čakajú už fotky a čo - to aj popísané. :)

V Bojniciach sme sa po prehliadke hradu išli najesť do takej umelo vytvorenej "dedinky", kde bolo krásne, domčeky v ktorých sa predávali hrnčeky, perníky či bábiky a potom sme ešte prešli okolo celého hradu. :)

Naša ďalšia zastávka bola dedinka Čičmany, v ktorej som už ja raz bola (a myslím, že aj sestra), no veľmi dávno a moc si toho nepamätám, preto som si chcela oživiť spomienky. Pozreli sme sa na obe expozície - Zo života a práce čičmianskeho ľudu a  Ľudové obydlie. Pani, ktorá nás sprevádzala bola veľmi milá - porozprávala nám omnoho viac a dala nám napiť aj vody, kedže bolo veľké teplo a my sme už všetko vypili a fľašky nikde nepredávali. Až na konci, keď sme si prešli dedinku a zašli do obchodu, chceli sme si kúpiť čistú vodu či nejakú ochutenú. 

Za celé tri dni som nestrela odpornejšieho človeka než predavača, ktorý zrejme obchod vlastnil, alebo vedľa šenk. Ťažko povedať, ale mali sme taký pocit, že niečo z toho mu asi patrí. Normálne sa nám vysmial, že chceme obyčajnú vodu, potom nám "zakázal" si kúpiť osladenú a vlastne všetko čo tam mal. Poslal nás na kofolu do šenku, kde dokonca ešte nečapovali. Vôbec som nemala chuť si niečo kúpiť, no aj tak sme si zobrali všetko čo nám zakázal. Nie aby zarobil... 

Hneď potom sme zašli aj pár kilometrov ďalej a pozreli si Slovenský Betlehem (vážne neviem či to má byť veľkým písmom či nie :D ) a potom už pokračovali ďalej cestou až do Terchovej, kde sme boli ubytovaní. Najprv som chcela, že pôjdeme ešte do mesta, ale nakoniec sme ostali na izbe, vybalili sa a už okolo pol deviatej som bezvládne zaspala. :D 

Na ďalší deň sme teda vyšli k soche Jánošíka, kam som vždy chcela ísť. Odtiaľ sme sa pobrali na túru do hôr - do Jánošíkových Dier. Neviem v ktorých dierach sme boli, pretože sú Malé Diery, Veľké Diery a myslím aj Stredné (alebo nejaké medzi) Diery. Túru sme mali tak na dve tri hodinky čo úplne stačilo. Ku koncu nám začalo hrmieť a mali sme strach, že nás na najhoršom úseku zastihne búrka. Všade boli kamene, na ktorých sme sa dosť šmýkali a v istých momentoch to bolo dosť náročné. Dokonca sme sa od vyčerpania aj pohádali. Nepomohlo tomu ani môj malý strach z výšok, to, že sa mi od vyčerpania a strachu triasli strašne nohy a to, že každý bol nervózny a chcel pomôcť, čo mi ale moc nepomohlo. :D Ale nakoniec sme to v suchu zvládli dole a v potoku sme sa ovlažili studenou vodou. Cestou do dediny sme našli studničku, z ktorej sme sa dostatočne napili. Hneď potom ako sme prišli do dediny nás zastihol dážď a tak sme sa čo najrýchlejšie pobrali do penziónu a oddychovali sme.  

V deň odchodu sme sa vybrali ešte navštíviť Oravský hrad, ktorý sme vrah navštívili keď sme boli malé. Nepamätám si to vôbec, iba z fotky ktorú máme pred hradom. Rozhodli sme sa spraviť si takú istú, ktorú si potom zarámujeme. :) Na hrade bolo krásne, bol dosť veľký čo ma prekvapilo a bolo pre mňa ťažké chodiť po všetkých tých schodoch až úplne hore, pri tom mojom strachu z výšky. Chvalabohu som to zvládla a mohla som sa kochať na krásny výhľad. :)

Ahojte, konečne som si od príchodu na Slovensko našla čas na napísanie nejakého článku. Posledný vyšiel už nejaký ten týždeň dozadu a medzitým sa toho veľa udialo. Splnila som niekoľko prianí, ktoré som do konca prázdnin mala a niekoľko ma ešte čaká. S určitosťou ale viem povedať, že Giveaway už tento mesiac ako som chcela nestihnem, pretože nestihnem vybrať a nakúpiť výhru. Chcela som vám ale ešte napísať taký krátky článok o tom ako vlastne bolo v Grécku - také zhrnutie - a krátko o festivale Červeník, ktorý som navštívila v obidva dni s kamarátkami.

 Aj napriek tomu, že som tam nikoho v podstate nemala, bola som tam sama a nemala som s kým tráviť čas, rozprávať sa po slovensky - slovenčina mi v prvý týždeň riadne chýbala, všetkých som nabádala nech mi volajú na Skype :D - či s kým byť pri vode a preto ma to tam dlhšie ako dve-tri hodinky nebavilo, som rada, že som tam šla. Na jednej strane som si privyrobila, áno, to nikto nemôže tvrdiť, že by ho také niečo nepotešilo ( :D ), ale na druhej strane som videla kus sveta, dostala sa do Grécka, kam som inak ani nemala v pláne ísť a kto vie, či by som sa tam niekedy pozrela. Spoznala som tak isto trošku ich kultúru a dozvedela sa aký sú a čo jedia. 

Grécka kuchyňa ma neprekvapila ani extra nezaujala. Podľa mňa nič extra, nič čo by som doma už nejedla. Tzaziki, rybu, šalát, zapekaný baklažán so zeleninou či cukinu - to isté jedávam aj doma. Souvlaki - čiže obyčajný špíz sa u nás je tak isto, len to nie je až také populárne v reštauráciách ako tam - no také mäso ja nejem, takže to som ani neochutnala. :D 

Jediné čo ma očarilo a bola by som rada, ak by sa také predávalo aj tu je baklava - teda lístkové cesto s orechami a medom - kopou medu! Hrozne sladké a stačí fakt málo ale tak isto neuveriteľne dobré! 

Tí, u ktorých som bola mi hovorili, že je zbytočné do jedálneho lístka pozerať, aj tak majú stále to isté dokola všade. Čiže všetko vyššie spomínané, plus nejaké špagety a tak. A tak isto mi tvrdili, že nevedia variť, ale kedže na výlete v Berlíne som sa presvedčila, že Nemci naozaj vôbec nevedia variť, toto tvrdenie ja nezastávam. Ale im som nechcela nič hovoriť, kedže to boli Rakúšania. (A viete, rovnaký jazyk - nechcel som nikoho uraziť.)  Tak som bola na rybe a raz som mala baklažán ako duplu. :) Čo ma milo prekvapilo a vôbec som to nečakala, bolo, že automaticky po jedle prinášali nakrájaný melón. :)

O ľuďoch toho moc povedať neviem, ale s rozprávania som sa dozvedela, že čo sa im povie, nikdy to nespravia a aj keď niečo sľúbia - nesplnia to. Neplatí to iste o všetkých, ale vraj to nemajú tak na pamäti - proste jedným uchom dnu a druhým von. A netrápi ich to vôbec. Z vlastnej skúsenosti môžem pvedať, že sa nikam neponáhľajú, všetko robia s kľudom. Pán "domáci" ( s ktorými som tam bola) sa "vysmial" manželke, že ako môže povedať, aby chcela od čašníka kávu rýchlejšie. Že to je nezmysel povedať Grékom, aby spravili niečo rýchlejšie alebo sa pohli viac. Tak sme čakali na malinké dve kávy vyše 15 minút. :D 

A vôbec nemajú pekných chlapcov - nevidela som ani jedného a bohužiaľ ani baby. Proste nie sú môj typ. :D 

Fotky sú inak z východu slnka, nie zo západu. V predposledný deň som sa vybrala tatovi pohľadať mušle, kedže to bolo jediné čo si prial a našla som len nižšie odfotené kúsky. Tak isto som natrafila na odpornú veľkú mačku, ktorá ma desila a využila som to na fotenie východu slnka, ktorý asi tak skoro nebudem fotiť. :D Ale fotky sa vydarilo a mám och omnoho viac, no nechcela som ich sem viac dávať - bolo by to ho fakt veľa. :) 

Po návrate som začala zarezávať v robote, nahnala som si/zapísala hodiny, ktoré musím odpracovať, aby ma nevyhodili hneď na druhý mesiac za to, že sa flákam a nechcem robiť (a ja tie peniaze fakt potrebujem! :D ) Takže som bola väčšinu času iba tam a aj preto som nevládala a nestíhala nič písať. Vlastne okrem roboty a toho, že som pár krát bola po robote čisto s mojím alebo na Červeníku, neviem ani ako tá polovička augusta prebehla. A už sme skoro na konci. Ešte som bola na výlete s rodinou, o čom článok zajtra alebo pozajtra. :)

Na Červeníku sme boli s kamarátkami a frajerom s jednej z nich - môj nechcel extra ísť, pretože tá hudba by ho asi až tak moc nebavila a keď už som ho aj zlomila, aj tak ísť nemohol kvôli robote, ktorá odložiť nešla. 

Festival som si poriadne užila ale hlavne prvý deň, kedy bolo najviac najlepších kapiel a odchádzali sme až okolo pol tretej, čiže domov som prišla krátko po tretej. Ale aj to som dospávala v aute ešte niečo, pretože na druhý deň ráno som robila a spala som tak ani nie 4 hodiny, rýchlo som sa dala do poriadku a po obede som si pobehala v Trnave ešte nejaké veci, najedla sa, kúpila si sandále nech mám čo nosiť ešte toto leto a utekala zas na Červeník, kde som ale nevydržala dlhšie ako tri hodiny a okolo ôsmej som šla s mojím k nemu, čo to si pospala a šla domov. Dlhšie by som to tam nevydržala, strašne ma bolela hlava a bolo toho na mňa dosť po robote. A aj tak tam neboli kapely, ktoré ma zaujímali. Ale kto bol, vie, že bolo super. Bolo hlavne dostatok vody. :D